b.: A-bomba nie je obranná, ale je to evidentne útočná zbraň.
Jej vývoj nezačal až po "vtiahnutí" USA do vojny, ale dávno predtým.
USA neboli nikým ohrozené, ani Hitler na to nemal prostriedky (ani proti GB).
- Proti komu teda bola vyvíjaná A-bomba a za akým účelom?
Celý svet (aj ČR
uznáva 8.5.1945 za termín ukončenia 2. svetovej vojny...
USA už teda nebojovali proti vojenskej koalícii, ale iba proti osamelému štátu,
menšiemu a slabšiemu, ktorý nemal ani dostatočné surovinové zdroje (ropa).
Súčasná vojenská politka USA nezačala neskôr, ale naopak, oveľa, oveľa skôr.
Napr. už v r. 1903 USA inscenovali odtrhnutie časti Kolumbie a vznik Panamy.
Pochopiteľne, s monopolom na prieplav - nielen obchodné ale aj vojenské lode.
(Kde bol vtedy ešte Hitler, Truman, ba aj celý ZSSR, kde 2. a 1. svetová vojna?)
Dodnes podobne podporujú "povstalcov" po celom svete tam, kde sa im to hodí
(Juhoslávia, Irak, Egypt, Lýbia, Sýria) a zakladanie nových štátov (Kuwait, Kosovo).
Pochopiteľne aj s rozmiestňovaním svojich vojenských základní, tak ako v Paname.
Naopak - podporujú Turecko, ktoré po invázii na Cyprus vytvorilo na severe ostrova
Severocyperskú tureckú republiku (teraz - rakety patriot na turecko-sýrskej hranici).
Ale k téme - americkí voliči vs. voliči v postsocialistických krajinách (širšie brané).
Už počas vojny vo Vietname - postoje mladej generácie, hippies, Hair - od Formana (!).
Clinton (Juhoslávia), Bush (Irak, Afganistan), Obama (Egypt, Lýbia, a teraz aj Sýria)
- je v tom nejaký rozdiel? Frustrácia veteránov, kríza, rastúce sociálne problémy, ...
a reakcia voličov - napr okupácia WallStreetu (a tuná - absolútne nič ... , no ostuda !)